Ultracook: 6. Čínsky sen Veroniky Vadovičovej

Keď sa mi podarilo pred pár týždňami skontaktovať s Veronikou Vadovičovou, cítila som sa ako prenasledovateľ televíznych celebrít. Veroniku som pred rokom zaregistrovala na instagrame, na fotografií pôsobila ladne a krásne, navyše mala na sebe bežeckú vestu. Tak si hovorím, to nie je možné, to je len nejaká modelka pre Salomon. Lenže keď som sa začítala do príspevku, zistila som, že Veronika je zo Slovenska a už nejakú dobu žije, pracuje a behá v Číne. Niekde medzi jej príspevkami bola zmienka o desiatich kilometroch za 38 minút. To už aj Tadeáš nakrčil peru ako priateľ tempového tréningu a múdro pokýval hlavou, že to je slušné. 

V nejakej fantasmagorickom svete si predstavujem, že sa s Veronikou dosť podobáme, lebo aj ona má problém so sladkosťami. Realita je však menej zhovievavá. Veronika totižto zvykne vyhrávať ultra-závody, na fotkách z nich vyzerá akoby sa ani nespotila a navyše založila Asia Trail Girls; skupinu, ktorá sa venuje podpore žien v ultrabehu. Narozdiel od môjho nekonečného lamentovania nad tým, prečo sa na veľkých závodoch postaví na pódium desať naj mužov, ale iba tri ženy, s tým Veronika aj niečo robí.

Veronika o jej stravovaní (v Ázii)

Jedlo zbožňujem. Pre mňa jedna z najväčších výhod ultrabehu je, že po veľkom behu alebo preteku si človek naozaj môže dopriať úplne čokoľvek bez výčitiek svedomia. A všetko chuti užasne! 

V jedle sa skoro vôbec neobmedzujem, ale snažím sa jest zdravo a mať dostatok všetkých potrebných živín. Ak chce človek naozaj podávať výkony a byť na vrchole v nasej športovej disciplíne, nemôže diétovať alebo sa veľmi obmedzovať. Vyvážená strava je základ a extra bonus je, že pri takom obrovskom množstve spálených kalórii si môžeme dopriať viac kalorických jedál než ostatní. ;) 

Lokálne špeciality na uvítanie - maslo z yaka sa podáva s čajom

Tento rok som skoro úplne vylúčila z môjho jedálničku mäso a to hlavne kvôli environmentálnym dôvodom. Musím povedať, že sa cítim lepšie než predtým (snáď to nie je len v mojej hlave). Ale nie som zarytý vegetarián - ak mi dôjde na chuť mäso, tak si ho dám. Sladkosti sú moja najväčšia slabosť, to mame v rodine. Zásada je ich mat čo najmenej doma a potom sa nemôže stať, že človek zje čokoládu na posedenie alebo kýbeľ zmrzliny ku filmu. :D 

Večera pred pretekom v Japonsku

Veľa ľudí si mysli, že život v Ázii znamená, že sa nemôžem stravovať tak, ako na Slovensku. To je pravda ak človek žije niekde na vidieku, alebo v menších mestách, ale v metropolách akými sú Šanghaj (kde som strávila šesť rokov) a Hong Kong (kde žijem momentálne) má človek na vyber úplne všetko. Čiže môžem kľudne každý deň jest tak ako v Európe - pečivo, syry, maslo a podobne, suroviny tu človek vie kúpiť bez problémov. Zároveň je tu výhoda dostupnosti iných než len tých našich surovín - v obchodoch človek nájde ázijské druhy zeleniny a ovocia, ako aj rôzne druhy tofu, omáčiek a korenín od výmyslu sveta. Reštaurácie sú tu na každom kroku a máme na výber veľa vegánskych aj vegetariánskych podnikov. Čo sa stravovania v Hong Kongu týka, človek si naozaj môže prísť na svoje. Samozrejme Horalku, Fidorku, bryndzu ci tresku tu nenájdete, ale to už človek nejako oželie. :D 

Večera po preteku na lokálnom trhu v Malajzii

Čo sa týka pretekov v Ázii, tam už to je komplikovanejšie. Minulý rok som bežala na Filipínach, vo Vietname, v Malajzii, v Japonsku a aj na rôznych odľahlých miestach Činy. Keďže sú to behy v kopcoch, tak je človek ubytovaný v malých lokálnych dedinkách a tam si jedlo teda nevyberie. Musí jesť to, čo lokálni ponúkajú. To je super ako zážitok, ale ak človek nemôže (alebo pre istotu nechce) pred pretekom jest lokálne jedlo, tak sa musí dobre zásobiť pred cestou. Väčšinou si zo sebou beriem instantne vločky a taktiež chleba s džemom a arašidovým maslom aby som mala to 'svoje' na raňajky pred pretekom. Po preteku sa už môžete vrhnúť na ochutnávanie lokálnych špecialít! 

Nočné vločky
2 porcie / 5 minút 

Perfektne rýchle raňajky, ktoré si človek môže pripraviť deň dopredu. Výborne na nich je, že sú osviežujúce, ľahké a zároveň zasýtia. 

Odporúčam ako raňajky na akýkoľvek deň a špeciálne pred pretekom, keďže sa veľmi ľahko dajú stráviť a človek sa tým pádom po štarte necíti, že mu niečo ‘skáče’ v bruchu.

(porcia pre 2 osoby)

1 hrnček ovsených vločiek

1 hrnček kokosového mlieka (alebo mlieka podľa vášho výberu)

2 hrste kokosových lupienkov

1 lyžica kakaa

1 lyžica medu/javorového sirupu

(+ extra lyžica arašidového masla, ak máte radi)

Postup: Všetky ingrediencie zmiešame do misky a necháme cez noc v chladničke. Ráno vytiahneme a je to hotové! 

 

 Tekvicové rizoto
4 porcie / 45 minút

Jedno z obľúbených jedál – jednoduché, rýchle, ľahké, vegetariánske a plné dobrých veci. Je fajn dať si ho po preteku, keď človek doplňuje kalórie, ale ja ho varím aj pre hosti, keďže je to naozaj lahôdka!

Potrebujeme:

1kg tekvice (najlepšie japonská oranžová tekvica) 

2 lyžice olivového oleja 

hrsť šalviových listov 

štipka čierneho korenia 

1.5l zeleninového vývaru 

malý pohár bieleho vina 

300g arborio ryže 

50g masla 

1 cibuľa, nakrájaná na jemno 

50g parmezánu 

1) Tekvicu si nakrájame na kocky, šalviové listy nakrájame na drobno a vo veľkej mise všetko zmiešame s dvoma lyžicami oleja, štipkou soli a čiernym korením. Vysypeme na plech (plech pokryjeme papierom na pečenie) a pečieme v trúbe na 220C cca 30minut, až kým tekvica nezačne hnednúť a nezmäkne.  

2) Medzičasom si pripravíme ryžu. Zeleninový vyvar najprv zovrieme a potom necháme na malom ohni hriať. Na panvici si najprv roztopíme polovicu masla a pri občasnom miešaní na nej opražíme cibuľu do zlatista (cca 8-10min). Do cibule vmiešame ryžu, tak aby bola cela pokrytá v masle a chvíľu miešame, až kým ryža nezačne byt cela priesvitná. 

 

3) Do ryže nasledovne vlejeme pohár vina a miešame až kým sa víno cele nevyparí. Potom po lyžiciach vlievame vyvar a na malom ohni miešame, až kým je ryža uvarená ‘al dente’ (cca 25-30 minút).  

4) Keď je tekvica upečená, polku z nej rozpučíme na pyré a vmiešame do rizota. Druhu polku potom taktiež vmiešame do rizota. Nakoniec pridáme zvyšok masla a nastrúhaný parmezán a rizoto necháme zopár minút postáť pred tým než ho servírujeme. (Šalviové listy sa v trúbe zmenšia, a skoro zmiznú, ale napriek tomu dodajú jedlu extra chuť. Ak neviete zohnať šalviu, tak sa dá rizoto robiť aj bez nej alebo ju môžeme nahradiť čerstvými listami bazalky, ktoré do rizota úplne nakoniec vmiešame.)

 

Veronike veľmi ďakujem za chutné recepty a jej pohľad na stravovanie v zahraničí. Nuž a už teraz chystám ďalšieho Kuka, kto vie,  možno príde aj Mikuláš...